Túžite po svadobných portrétoch v zahraničí, no myslíte si, že je to nemožné? Práve naopak. Ak máte záujem, môžeme sa spoločne vybrať aj za hranice Slovenska a zrealizovať váš sen. Možností je viacero, všetko závisí od vašej predstavy. Pokiaľ preferujete fotenie „na otočku“, ráno vyrazíme a večer sme doma. V prípade, že chcete ísť ďaľej ako k našim susedom, vyberieme sa na dlhší trip. Radi by ste sa prechádzali po pláži, štverali sa do kopcov za majestátnymi výhľadmi alebo sa túlali v úzkych uličkách, v ktorých sa šíri vôňa kávy a výbornej kuchyne? Sadneme do lietadla a jednoducho poletíme 😊. Alebo naštartujeme auto a spravíme si výlet na štyroch kolesách. Som za každé dobrodružstvo!  Ak vás zaujíma, ako môže fotenie svadobných portrétov v zahraničí vyzerať, prečítajte si nasledujúce riadky.

Pred každou svadbou si s klientmi podrobne prechádzam ich svadobný deň, pričom, samozrejme, diskutujeme aj o fotení portrétov. Nebolo tomu inak ani v prípade Romany a Michala, ktorí mali svadbu v septemberi 2019 v blízkosti Dubnice. Na predsvadobnom stretnutí mi spomínali, že im na svadobných portrétoch dosť záleží a radi by ich fotili v iný deň, avšak nemajú konkrétnu predstavu, kde by to malo byť. Možnosti fotenia v iný deň sa vždy poteším, nakoľko sa tak vieme lepšie prispôsobiť počasiu, pri fotení nás netlačí čas a lokalitu nemusíme napasovať do blízkosti miesta svadobnej hostiny. Romči a Mišovi som preto navrhol, že ak chcú, rád s nimi vycestujem aj do zahraničia. V tom momente na seba pozreli a vyhlásili: „Pôjdeme do zahraničia!“ 😊

Klienti preferovali destináciu dostupnú autom do vzdialenosti približne 600 km s tým, že by si na fotenie aj s presunom radi vyhradili dva až tri dni. Poprosili ma, aby som im dal nejaké tipy na zaujímavé miesta, a tak som povyberal z každého rožka troška. Prešiel som mapu a vybral som miesta, ktoré som sám navštívil, a teda som vedel, čo od nich môžeme čakať, ale aj atraktívne lokality, kde som ešte nebol. Navrhol som národný park České Švajčiarsko na hranici Česka a Nemecka, nemecký národný park Berchtesgaden nachádzajúci sa blízko rakúskych hraníc, ktorý by sme spojili s Hallstattom a Salzburgom; Benátky a pobrežie Jadranského mora v Taliansku alebo spojiť Slovinsko a Chorvátsko, čo si nakoniec nevesta vybrala.

Vychádzal som z vlastnej skúsenosti, keď som obe krajiny tri roky predtým navštívil, a vytypoval som prímorské mestečko Rovinj s príťažlivou farebnou talianskou architektúrou a úzkymi romantickými uličkami. Mimochodom, Rovinj bol do konca druhej svetovej vojny súčasťou Talianska a mnoho domácich obyvateľov sa po taliansky stále plynule dohovorí. Klientom som dal do pozornosti aj stredoveké mestečko Hum, ktoré by sme mali po ceste do Slovinska, a ktoré je údajne najmenšie mesto na svete. Aspoň tak je zapísané v Guinnessovej knihe rekordov. Má veľmi zaujímavú stredovekú architektúru a vraj v ňom žije len tridsať obyvateľov! V Chorvátsku by sme, samozrejme, fotili aj pri mori – tu som sa snažil nájsť pobrežie v okolí Rovinju, ktoré by bolo obzvláštnené zaujímavými skalami, a cestou domov by sme sa zastavili na západ slnka na jazere Bled. Romane aj Michalovi sa tento nápad veľmi páčil, a tak zostávalo už len jediné – vybrať dátum a zrealizovať to. Keďže nevesta mala vlastné šaty, nemuseli sme sa ponáhlať, ale mohli sme si počkať na najideálnejšie počasie, čo sme aj urobili.

Naše dobrodružstvo sme odštartovali počas priam idilického októbrového babieho leta. Z Bratislavy sme do Humu dorazili približne po siedmich hodinách cesty. K mestu nachádzajúcemu sa na kopci vedú serpentíny, ale nie je to nič hrozné a v pohode to zvládnu aj ľudia, ktorí nemajú výšky vo veľkej obľube. Keď sme cestou hore míňali viacero plných autobusov odchádzajúcich preč, zľakli sme sa, že natrafíme na húfy turistov. Moja osobná skúsenosť bola totiž taká, že v Hume nebolo živej duše, a to som tam bol v čase dovolenkovej sezóny. S malou dušičkou sme dorazili na parkovisko a veru, poriadne nám odľahlo, keď sme pod hradbami zbadali vyprázdnené stoly symbolizujúce práve skončené vinobranie.  Personál ich rýchlo vypratával a keď sme sa večer vracali k autu, nebolo po nich ani stopy. 

Nevesta sa začala líčiť ešte v aute asi hodinu pred príjazdom do Humu. Hneď po príchode sa priamo na parkovisku prezliekla do svadobných šiat. Ženích dal na seba košelu a oblek a mohli sme ísť na to. Keďže klientom sa nepodarilo zohnať kamarátku, ktorá by pomáhala pri fotení, moja manželka Zuzka si v práci zobrala dovolenku, aby nám bola celý čas k dispozícii.

Do Humu sme prišli v ideálnom čase - krátko pred západom slnka. V pohodovej atmosfére sme pocvakali portrétovky, prechádzku uličkami aj nežné dotyky. Po fotení sme sa presunuli do Rovinju, čo trvalo asi hodinu. Ubytovali sme sa a následne sme sa išli na večeru do neďalekej pizzerie.

Na druhý deň sme mali naplánované fotenie pri mori. Ešte pred samotným odchodom do Chorvátska som si lokalitu poriadne naštudoval. Síce som predtým navštívil Hum, Rovinj aj jazero Bled, pri mori som na Istrii ešte nebol. Veľa času som preto venoval podrobnej príprave, cez google mapu som hľadal najzaujímavejšiu dostupnú lokalitu, kde by pobrežie zatraktívnilo aspoň niekoľko skál. Našiel som pekné miesto asi pol hodinu od nášho ubytovania, ktoré bolo cieľom druhého dňa nášho fototripu.

Vyspali sme sa do sýtosti – tempo určovala nevesta, aby mala všetok komfort a čas na vizáž. Na fotenie sme preto vyrazili až poobede. Po príchode na miesto sme si pozreli prostredie a potom sa Romana prezliekla do bielych popolnočných šiat, nakoľko ich tiež chcela mať na fotke.

Priamo pri mori sa nachádzal lesík, kde sme spravili sériu fotiek s whisky. Zvyšok dňa sme už fotili v svadobných šatách. Pri plánovaní „výletu“ som si s klientmi podrobne prebral aj možnosť využitia rekvizít na spestrenie fotografií. Som síce zástanca autentickosti a prirodzenosti, ale vždy sa klientov spýtam na koníčky, veci, ktoré ich charakterizujú a na predstavu photoshootingu. Nevesta si pripravila dymovnice, ktoré sme využili práve pri mori a potom aj na Blede, a sviečky, ktoré sme pozapaľovali po západe slnka. Našťastie bolo bezvetrie, takže všetko prebehlo hladko. Malá rada pre všetkých, ktorí by to chceli zopakovať. Pri sfukovaní neprikladajte tvár blízko k sviečke, lebo vám môže prsknúť vosk do tváre podobne ako mne. Všetko však nakoniec bez problémov dopadlo. Po západe slnka sme si svietili mobilmi a všetko po sebe poupratovali. Neskoro večer sme sa vrátili na ubytovanie a zopakovali si návštevu pizzerie. 

Posledný deň sme sa po raňajkách odubytovali, naložili veci do auta a išli sa fotiť do historického centra Rovinju. Stihli sme v meste na terase vypiť kávu a spraviť vtipné fotky na parkovisku, ktoré sa nachádza priamo pri prístave. Približne o tretej popoludní sa nevesta prezliekla zo svadobných šiat a presunuli sme sa do Slovinska za našim posledným fotením. Do Bledu sme prišli podvečer, tesne pred západom slnka. 

Zaparkovali sme auto a ovešaní taškami s oblečením sme šlapali takmer polhodinu strmákom na vyhliadku nad jazerom, kde sa Romana naposledy obliekla do svadobných šiat. Ešte pred samotným fotením sme museli vyriešiť drobný „problém“, keď nám malú vyhliadku obsadil starší krajinkársky fotograf z Nemecka.  Poprosili sme ho, aby nám doprial desať minút na fotenie, čo, našťastie, urobil.

Podobne ako pri mori, aj na Blede sme svadobné portréty spestrili dymovnicami, tento raz v inom farebnom odtieni, a už po tme sme šlapali z vyhliadky k autu. Zbalili sme všetko do kufra a pred odchodom domov sme sa ešte išli posilniť do McDonaldu. Cesta naspäť na Slovensko trvala 4,5 hodiny.

Fotenie portrétov v zahraničí nie je nič nemožné a veľmi rád si ho kedykoľvek s klientmi zopakujem. V Chorvátsku a Slovinsku sme síce dokopy strávili tri dni, ale nemusí to byť vždy pravidlo.

Určite si kladiete otázku, koľko takýto trip stojí. Čo sa mňa týka, fotenie v zahraničí vnímam ako príležitosť na rozšírenie si portfólia o zaujímavé lokality, preto preferujem pokrytie nákladov (cesta a v prípade prespania ubytovanie) ako finančné zaťaženie klienta. Pre bližšie informácie ma v prípade záujmu, prosím, kontaktujte.